Výkrik

Autor: Peter Berta | 6.1.2011 o 12:30 | (upravené 6.1.2011 o 15:01) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  143x

Z básnickej zbierky Mladosť 1999

Srdce mi krváca,
zrak sa mi kalí.
Pri splne mesiaca
cítim sa malý.
 
Schúlený v kútiku
bojím sa tieňa.
Noc nemá taktiku,
je ako žieňa.
 
Hladí ma po líci
a utiera slzy.
Jej pohľad tisíci
veľmi ma mrzí.
 
Rukami zapchávam si uši
a hryziem si pery.
Silný výkrik nesie sa mi v duši,
či si ešte verim?
 
Všetko stíchlo naokolo,
len otázka nesie sa ozvenou.
Tvárim sa len tak ledabolo,
Nepoznám odpoveď,
nemám na ňu slov.
 
Naďalej sedím schúlený v kúte.
Noc prikrýva ma svojou perinou.
Zapadám prachom uhoľnej sute,
snívam, že som osamelý pútnik
nočnou krajinou.
 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?