reklama

Skúška z matematiky

Tento príbeh sa možno naozaj stal, ale pravdepodobnejšie je, že je to iba legenda. Jedna z mnohých, ktoré vznikajú na vysokých školách v náročných skúškových obdobiach pri ešte náročnejších skúšajúcich...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Skúšajúci (budeme ho volať docent), o ktorom bude reč, vyučoval a najmä skúšal matematickú analýzu. Absolventi vysokej školy technického zamerania alebo matfyzáci vedia, o čom je v tomto prípade reč. Je to jeden z najťažších predmetov, a ako na truc, zaradený práve do zimného a letného semestra prvého ročníka. Chudáci študenti, ktorí sú odchovaní na stredoškolskej matematickej bavlnke, sú takto nútení absorbovať "obľúbenú matematiku vyššieho stupňa" a popritom hľadať všetky možné spôsoby, ako tú skúšku absolvovať aspoň za 3(najhoršia známka zo spravenej skúšky). Ťaháky, bomby(kompletne vypracované odpovede na otázky) a iné pamäťové pomôcky preto patria k neodmysliteľnému vybaveniu týchto študentov. Samozrejme, že skúšajúci o týchto pomôckach vedia, a preto ku každej skúške, okrem vypracovania odpovedí na otázky, patrí aj chvíľka konverzácie skúšajúceho so študentom. Počas nej si skúšajúci overí, nakoľko znalosti vo vypracovaných odpovediach súhlasia s reálnym stavom. Stáva sa však, že z konverzácie je nakoniec iba monológ nezodpovedaných otázok skúšajúceho. Študent statočne mlčí, a tak prichádzajú na rad sankcie typu:"Pán kolega, uvidíme sa nabudúce pri opravnom termíne..." apod. Presne v tejto fáze, po zlýhaní všetkých dostupných pomôcok, nastupuje na scénu všemocná diplomacia. Študent z pozície toho, ktorý už nemá čo stratiť, sa pokúša apelovať na city, ľudskosť a najmä dobrú vôľu skúšajúceho. Argumentuje nedostatkom času na zostávajúce skúšky, osobnými problémami, geopatogénnou zónou pod izbou na internáte, ktorá mu bráni v dôslednej príprave na skúšku atď., atď. Dalo by sa pokračovať donekonečna(to je tá výhoda diplomacie - neobmedzené prostriedky). Či uveríte alebo nie, veľakrát sa stane, že diplomatická časť skúšky zaberie (veď aj skúšajúci je len človek) oveľa viac ako vedomostná a študent síce prepotený, ale nesmierne šťastný odchádza so zápisom v indexe, potvrdzujúcom spravenú skúšku. A vôbec nevadí, že známka je "iba" 3. Presne tak to bolo aj v prípade spomínaného docenta, na jednej z mnohých skúšok z matematickej analýzy. Študent (budeme ho volať Jožo), kedže nepresvedčil vedomostnou časťou, zapojil do boja, ako poslednú možnosť, diplomaciu. A to vo forme apelu na ľudskosť pána docenta. A podarilo sa! Docent, kedže nebol až taký odľud, akoby sa mohlo zdať podľa počtu vyhodených študentov zo skúšok a v nie jednom prípade aj zo školy, ponúkol Jožovi poslednú šancu: Ak správne spočíta počet žiaroviek v miestnosti, má skušku za 3. Jožo neveril vlastným ušiam. Tak predsa sa len zázraky dejú! Postavil sa, uprel zrak na strop a pozorne zrátal všetky žiarovky. Pre istotu a aby tomu dodal vážnosť (veď bol na skúške z matematickej analýzy) ich zrátal ešte raz. Šesť, presne šesť ich zrátal. Oznamil výsledok docentovi a sebavedome predložil index na zapísanie trojky zo skúšky. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď pán docent otvoril zásuvku na svojom stole a vytiahol z nej siedmu žiarovku v miestnosti so slovami: "Ľutujem pán kolega, úlohu ste nesplnili, príďte si to predsa len nabudúce opraviť...". Mohlo by sa zdať, že táto celkom vtipná pointa, by sa hodila na záver tohto príbehu. Ale faktom je, že tento príbeh má ešte veľmi zaujímavé pokračovanie:Jožo, ktorý sa nedal zlomiť neúspechom pri predošlej skúške, sa pripravil na opravnú oveľa dôslednejšie. Bol odhodlaný prejsť cez skúšku za každú cenu. Vedel, že docent je ťažký oriešok, ale nezaváhal ani chvíľu. Ako to už však v "matematicko analýznej" realite býva, aj napriek maximálnému úsiliu sa Jožovi nepodarilo vo vedomostnej časti dosiahnuť očakávania pána docenta, a tak sa schýlilo ku definitívnemu rozsudku: "Pán kolega, ľutujem, ale ani dnes to nie aspoň na trojku." Smutná chvíľa, veliaca na ústup. Ale to by tým študentom nemohol byť Jožo, ktorý sa vynašiel a zahlásil: "Pán docent, minule ste mi dali šancu so spočítaním žiaroviek v miestnosti. Dajte mi ju aj dnes!". Podľa výrazu tváre docenta, bolo vidieť, že sa rozpomenul na svoj triumf na minulej skúške, a hádam kvoli svojej samoľúbosti, s vedomím dvojásobného triumfu aj dnes, súhlasil s dodatočnou úlohou. Jožo pozrel hore na strop, zrátal žiarovky a, poučený minulosťou, sebavedome a priamo do očí pána docenta zahlásil číslo sedem. Nedal sa nepostrehnúť úškľabok na tvári docenta, ktorý nasledne na to otvoril už spomínanú zásuvku so slovami: "Ľutujem pán kolega, ale dnes tu nemám tú siedmu žiarovku..." Jožo ho ani nenechal dopovedať, bleskurýchle siahol do svojej tašky a vytiahol z nej siedmu žiarovku: "Ale ja ju mám, pan docent!". A víťazoslávne podal svoj index na zapísanie skúšky...

Peter Berta

Peter Berta

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Tvor(ivo) asociatív(ny)?! :) Zoznam autorových rubrík:  PríbehyPrózaBásneRôzne

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu