Pohľad

Z výšky hľadím na svet. Hore, dole, naspäť. Pozerať dolu z obzoru neba, na to vždy poriadnu dávku snov treba. Zrnka prachu vnímam ako plno ľudí. Nie, teraz sa nenechám uprostred sna vzbudiť. Prižmúrim ľavé oko, aby som videl presne. Roztiahnem ruky ako krídla a pár metrov klesnem. Rozfúknem zrnká, zaženiem mraky. Život je pestrý, stále je taký. Letím, pozerám a míňam miesta. Cítim sa silný a nemám chuť prestať. Letím nad vodnou hladinou, v nej vidím seba. Točí sa mi hlava z toho, nehodný som neba. Už sa chcem zastaviť, stojte, strácam dych. Zbavte ma tých krídel celkom zbytočných. Teraz kráčam po zemi v ústrety svetu. Dovoľte mi povedať poslednú vetu: Z výšky na mňa hľadí svet, som len zrnko prachu, viac ma niet........